Čo sa deje v mozgu, keď vkročíme do supermarketu?
Podľa štúdie Massachusettského technického inštitútu klasifikuje naša myseľ jednotlivé produkty takmer automaticky a vyhodnocuje informácie, ktoré máme o rôznych typoch sortimentu. Ako napĺňame nákupný košík? Podľa akého meradla si vyberáma kabelku, lampu…? Je to ťažké alebo jednoduché rozhodovanie?
Pre mnohých z nás to môže byť dosť komplikované, pretože do hry vstupujú rôzne faktory: cena, kvalita či vernosť nejakej značke. To všetko môže naše rozhodovanie ovplyvniť.
Vedci preto vyvinuli celé matematické modely. Nedávno štúdia amerického inštitútu odhalila, že v skutočnosti mozog produkuje omnoho jednoduchšie úvahy. Obmedzuje sa na vypracovanie akejsi klasifikácie rôznych produktov zostavovanej takmer automaticky na základe informácií, ktoré máme o rôznom tovare.
V supermarkete majú špeciálnu ponuku a my sa rozhodujeme. Kúpime si tovar, ktorý je vystavený vpredu namiesto tovaru, ktorý máme v našom zozname vecí, ktoré chceme kúpiť. Tak sa stane, že do košíka dáme produkt, o ktorom sme pôvodne neuvažovali. Už pred niekoľkými rokmi vedci z americkej Stanfordovej univerzity objavili, že v mozgu je akási „centrála“ pre nakupovanie.
Sprievodca pri nakupovaní
„Keď ideme nakupovať, náš mozog nás doprevádza. Akonáhle vstúpime do obchodu, predmet, ktorý chceme kúpiť, nás priťahuje. Jeho cena nás pritom odrádza. Kúpa tovaru nám spôsobuje radosť, zatiaľ čo s finančným výdajom je spojená potenciálna bolesť.“ vysvetľuje Gabriela Pravettoniová z Milánskej štátnej univerzity.
Štúdia uskutočnená s použitím funkčnej magnetickej rezonancie ukazuje, že preferencie jedného tovaru sú spojené s aktiváciou hlbokej štruktúry nášho mozgu. Tá zohráva dôležitú rolu v mechanizmoch odmeny a radosti. Pohľad na cenu je spojený s aktiváciou časti mozgu nazývanou insula, ktorá reaguje na nepríjemné stimuly.
„Ak sa insula intenzívne aktivuje, je veľmi pravdepodobné, že si výrobok nekúpime, pretože náš mozog je veľmi nešťastný, že musíme vynaložiť peniaze,“ cituje Pravettoniovou denník La Repubblica. “Nejedna voľba v obchode je tiež emotívna a často nemá nič spoločného s potrebou toho či onoho tovaru, ale skôr s pocitmi, ktoré vyvoláva,“ vysvetľuje riaditeľka neziskovej organizácie BrainCare Anna Cantagallová.
Tým, čo ľudí vedie pri ich nákupoch a štúdiou toho, čo sa pritom deje v ich mysli, sa zaoberajú neuroshopping a neuromarketing. To sú dve disciplíny stále viac využívané v obchodných centrách, ktoré objasňujú, ako je akt nadobudnutia tovaru riadený pocitmi uspokojenia, ktoré vyvoláva.
Môže za to chémia
Chemická substancia radosti dopamin je produkovaná ešte pred nákupom samotným. Ak zbadáme mobilný telefón novej generácie, v našom mozgu je vyplavený dopamin, ktorý vytvára pocit radosti a núti nás, aby sme si prístroj kúpili. Táto radosť má ale krátke trvanie a preto keď sa vrátime domov, často už nepociťujeme ono uspokojenie, aké sme prežívali pri nákupe nového telefónu.
Mozog sa pri nakupovaní správa inak podľa pohlavia a tiež podľa veku. „Muž nakupuje, pretože má potrebu určitého produktu, pri nakupovaní má racionálny prístup a po ňom cíti určité priemerné uspokojenie. Naopak, žena väčšinou spojuje fázu nakupovania s aspektami emotívneho typu: nakupovanie je pre ne viac túžbou než potrebou,“ vysvetľuje Pravettoniová.
„Tieto rozdiely závisia aj na tom, že ženy majú väčšie množstvo zrkadlových neurónov, ktoré prispievajú k empatickému správaniu. Preto sú citlivejšie k reklame. Svoju rolu hrá aj vek: v dospelosti a v zralom veku sme nepochybne vyberavejší a pri výbere tovaru viac uvažujeme. “ vysvetluje Pravettoniová.
Zdroj: Reflex.cz
