Psy majú vynikajúci čuch. Potrebujú ho, ak sa chcú zorientovať v spoločenskom dianí vo svojom revíre. Stačí, ak si pričuchnú k správnemu stromu a vedia, ktorý psí sused ho označkoval.

Rovnako dobrý čuch majú pravdepodobne aj ľudia. Namiesto psieho moču sú však lepší v rozoznávaní vôní kvalitného vína.

Tvrdenia o slabom a nepodarenom ľudskom čuchu sú totiž mýtus. Podarilo sa ho vedcom vyvrátiť v štúdii, ktorú uverejnili v prestížnom magazíne Science.

O ľudskom čuchu nás klamali 150 rokov - STORE MEDIA

Dva nerozoznateľné pachy

„Začali sme s experimentom, v ktorom sme chceli nájsť dva pachy, ktoré ľudia nevedia odlíšiť – ale žiadne také pachy sme nenašli,“ priznal pre magazín The Atlantic hlavný autor výskumu a neuro vedec John McGann. „Vyskúšali sme teda pachy, ktoré nevedia rozlíšiť ani myši. No ľudia nemali problém rozoznať aj tie,“ dodáva neurológ.

McGann študuje čuchový zmysel u zvierat viac ako 14 rokov. Na čuch ľudí sa zameral len minulý rok. Pozeral sa však všade – do existujúcich štúdií, preveroval údaje a ponáral sa do historických spisov o ľudskom nose. Ostal prekvapený: 150 rokov staré tvrdenie o slabom ľudskom čuchu nedokázal potvrdiť. „Tak dlho sa ľudia nepozastavili a nespochybnili toto tvrdenie, dokonca ani ľudia, ktorí skúmajú čuch v rámci svojej práce,“ píše McGann v tlačovej správe Rutgersovej univerzity v New Jersey.

Rovnako dobrí ako psy

Faktom je, ľudia majú čuch rovnako dobrý ako iné cicavce, napríklad hlodavce a psy.

Hlavný autor štúdie John Mcgann

Pôvodným autorom chybnej hypotézy o slabom ľudskom čuchu je zrejme Paul Broca – chirurg mozgov a antropológ, ktorý žil v devätnástom storočí.

Tvrdil, že ľudský čuch jednoducho nemôže byť taký dobrý ako čuch iných cicavcov. Ľudia majú až veľmi malý čuchový bulbus – časť mozgu zodpovednú za čuch – v porovnaní s veľkosťou ostatných častí mozgu.

V posledných rokoch začali podobnú myšlienku šíriť aj niektorí genetici. Ich štúdie ukázali, že potkany majú gény pre takmer tisíc druhov receptorov, ktoré v nose reagujú na vône. Ľudia ich majú „len“ štyristo.

„Niektorí vedci sa nechali chytiť do pasce čísiel,“ zdôrazňuje však McGann. „Aj 400 druhov receptorov je predsa stále dosť.“

Ľudové múdrosti a mnohé učebnice dosiaľ uvádzali, že človek dokáže pomocou receptorov rozlíšiť asi desaťtisíc rôznych pachov. V skutočnosti ich rozpozná omnoho viac – asi bilión.

„Faktom je, že ľudia majú rovnako dobrý čuch ako iné cicavce, napríklad hlodavce a psy,“ vysvetľuje McGann.

Čuch ovplyvňuje psychiku aj zdravie

Aj keď vône nevidíme, všetky sú zložené z drobných molekúl. Čím viac molekúl, tým výraznejšia vôňa alebo zápach. Molekuly sa dostanú do nosa, dotknú sa čuchových receptorov na povrchu čuchových nervov a tie do mozgu odošlú informáciu o pachu.

„Vieme odhaliť a rozlíšiť mimoriadny rozsah pachov, na niektoré pachy sme dokonca citlivejší ako hlodavce a psy. Sme schopní sledovať stopu pachu. A vône ovplyvňujú aj naše správanie,“ píše McGann v štúdii.

Vône aj pachy môžu u ľudí vyvolávať spomienky, emócie a tvarovať vaše vnímanie sveta.

Niekedy si nemusíte uvedomovať, akú dôležitú úlohu zohráva čuch vo vašom živote: rozhoduje, ako vnímate druhých ľudí, akého si vyberiete partnera a pomáha vám vybrať si, čo chcete jesť.

Jeho strata by neovplyvnila len sociálny život, ale aj zdravie.

„Niektoré výskumy naznačujú, že strata čuchu môže byť začiatkom problémov s pamäťou a chorôb, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba,“ vysvetľuje McGann v tlačovej správe.

„Jedna z nádejí je, že lekársky svet začne chápať dôležitosť čuchu a jeho straty.“

Zdroj: tech.sme.sk

 

Bezplatná
konzultácia